História Medjugorjia

Františkánska farnosť sv. Jakuba v dedine Medžugorie, štát Bosna a Hercegovina, sa stala v Herzegovine i vo svete známou prostredníctvom šiestich mladých ľudí, ktorí tvrdili, že videli Pannu Máriu. Pod jedeným z okolitých kopcov, nazývaný Crnica, na ktorý sa napája ďalší kopec zvamý Podbrdo („pod kopcom“) sa nachádza dedina Bijakovici. Podbrdo je miestom, na ktorom sa podľa výpovedí začali zjavenia 24. júna 1981. Ďalší kopec,nachádzajúci sa na druhej strane Crnice niesol do roku 1933 názov Sipovac, kedy na jeho vrchole postavili miestni farníci veľký kríž - na počesť a pamiatku 1900-tých rokov od smrti nášho Pána. Pri tejto príležitosti bol názov kopca premenovaný na „Križevac“ (krížový vrch). Odvtedy sa každoročne na tomto mieste zhromažďujú ľudia z farnosti a jej okolia v prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie, na sviatok Povýšenia Kríža. Kresťanská viera sa na tomto území zachovala vďaka Františkánom, ktorí sem prišli ako misionári v 14. storočí. Svätá stolica ich poverila zodpovednosťou účinkovaním v tejto neľahkej oblasti pod turecko-moslimskou nadvládou v rokoch 1478 – 1878. Bolo to obdobie ťažkých skúšok a veľkého utrpenia. Náročná práca v tejto malej vyprahnutej zemi – vo viniciach a tabakových poliach – neustály boj v dobrých i zlých časoch – naučila obyvateľov dediny vytrvalosti v ich konaní a dosahovaní cieľov. Nikdy ich neopustil bezprostredný optimizmus, dokonca ani pesimizmu sa nepodarilo narušiť ich túžbu po živote. Vychádzajúc z tejto pestrej a pomerne neznámej histórie sa Medžugorie stalo destináciou pre stovky tisícov pútnikov z celého sveta.